Pri sledovaní televíznej debaty s našimi presluhujúcimi politikmi som si spomenul na svojho prednášajúceho z Prahy, ako nám vysvetľoval striedanie politických elít. V tejto súvislosti spomenul Vilfreda Pareta (1848-1923) ako veľkého kritika demokracie, rovnosti a samosprávy, ktoré považoval len za hru elít, ako zabaviť masy. Pareto bol zneužitý talianskymi fašistami, keď vo svojej teórii mocenskej elity ospravedlňoval násilie ako prostriedok k podpore spoločenského systému. Rozhodne s ním nejde v mnohom súhlasiť, ale v čom vidím paralelu so súčasnosťou je rozdelenie a cirkulácia politických elít.
Podľa Pareta môžeme naše politické elity rozdeliť na líšky a levy. Líšky prefíkané a presvedčivé typy disponujúce schopnosťami k úspešnému ovládaniu más. Levy dávajúce masám pocit istoty a spolupatričnosti s lídrami. V našich podmienkach je levom SMER a líškami SDKÚ, KDH, MOST a SAS. K výmene elít obvykle dochádza preto, že líšky priveľa špekulujú a masy začnú byť nespokojné, túžiace po konzervatívnych, stabilných hodnotách, ktoré by mali priniesť levy.
Líšky prekombinovali svoju hru s eurovalom a pádom vlády a lev využil šancu, ponúkol líškam pomocný prst, ale bral celú ruku. Čo však obe strany prekvapilo, bolo zverejnenie spisu gorila. Gorila ľuďom ukázala to, o čom tušili, ale báli sa na to i myslieť. Momentálne tance parlamentných strán, ktorými sa snažia vyvolať dažde, ktoré by všetko zaliali a zakryli, už nepomáhajú.
Pareto zdôrazňuje, že ľudia najčastejšie nekonajú na základe logickej úvahy, ale pod tlakom okolností a až dodatočne vkladajú do svojho konania racionálne zdôvodnenie. Je to spôsobené tým, že podľa Pareta sa ľudia zúčastňujú boja elít len zdanlivo. Elity im neslúžia, plnia len úlohy vyvolencov. V našej situácii to až priveľmi pripomína „gorilí“ systém partokracie.
S Paretom sa dá súhlasiť aj v tom, že boj líšok a levov sprevádza neplnenie sľubov a programových hesiel, ktoré používali na aktivizovanie más. Jediné riešenie je využiť demokratické voľby a nahradiť elity novými ľuďmi a ak sa z nich stanú elity rovnaké ako tie staré, opäť ich vymeniť.
Ľudia si nezaslúžia, aby žili pod nadvládou goríl, nezaslúžia si byť klamaní, podvádzaní a okrádaní. Šťastná spoločnosť je taká, v ktorej medzi najchudobnejšími a najbohatšími je čo najmenší rozdiel. Naše stabilné a osvedčené strany však dokázali nožnice medzi majetnými a chudobnými iba roztvárať.
