Tak, ako sa každý človek časom učí, učia sa aj naši politici. Možno práve preto majú kauzy a škandály rastúcu tendenciu. Rastúcu hneď v dvojakom zmysle. Po prvé: čoraz viac nás (občanov) tieto kauzy stoja. Po druhé: stupňujúci sa pocit znechutenia, ktorý už pri predposlednej kauze bol na maxime. Niet sa čo čudovať, že ľudia sú z politiky znechutení natoľko, že upadajú do letargie.
Za posledné roky bez ohľadu na vládnu garnitúru sa na nás politici stále usmievajú a donekonečna obhajujú svoje prešľapy. No a čo, že štát prišiel tu a tam o pár miliónov, či miliárd, veď ak sa na niečo dá spoľahnúť, tak je to krátka pamäť voličov. Iný dôvod to byť nemôže, inak by sme zrejme Nový rok oslavovali nie ohňostrojom, ale parlamentnou „defenestráciou“.
V čom teda poslanci parlamentu zlyhávajú? Odpoveď je jednoduchá: vo svojej kontrolnej právomoci. Nezvládajú kontrolovať ani sami seba (občas hlasujú inak ako chcelo ich svedomie a vedomie, resp. ich strana, niekedy dokonca hlasujú aj za vedomie a svedomie svojho kolegu, či kolegyne). Často sa nedá kontrolovať ani kalendár a preto nie sú v parlamente na schôdzi a hlasovaniach. Kontrolovať, či podali včas a správne svoje daňové a majetkové priznania je ešte ťažšie. Tak ako by mohli zvládnuť kontrolu fondu národného majetku, štátnych hmotných rezerv, alebo kontrolu poslancom zodpovednú a na ich dôveru odkázanú vládu SR.
Najproblematickejšou otázkou v tejto súvislosti ostáva, či nezvládanie kontrolných právomocí našich poslancov je preto, že sú tak „neschopní“, alebo či to nie je zámer, ak by totiž boli „schopní“ zrejme by sme sa všetci mali obávať, čo všetko ešte prehliadli a čo za to mali.
Z ústavy vyplýva, že parlament má kontrolné právomoci predovšetkým ex post, takže by sa mohlo zdať, že kauzy by boli tak ako tak. Ale v prípade, že by kontrola zo strany parlamentu prebiehala dôsledne a poslanci by neboli chránení imunitou, ale svoje prešľapy si odpykávali napríklad nemožnosťou kandidovať v budúcich voľbách po vzore trikrát a dosť (alebo lepšie raz a dosť), bolo by to určite inak. Samozrejme niekto môže namietať, že je protiústavné zakazovať niekomu kandidovať, možno, ale iste nie je zakázané takých ľudí nevoliť. To je zároveň najjednoduchšie riešenie: nevoliť, vymeniť! Prečo to potom občania vo voľbách nerobia a stále veria tým, ktorí ich už toľko krát oklamali?
V marci je ďalšia šanca. Nevoliť ich, vymeniť. Urobme to!